Moderný Liptovský Mikuláš patrí k vyhľadávaným turistickým cieľom pre miestnych i zahraničných návštevníkov. Nie je sa čomu diviť. Zo severnej strany mesto obklopujú Západné Tatry, na juhu mesta sa rozkladajú Nízke Tatry a iba kúsok odtiaľ leží vyhlásená Demänovská dolina. Liptovský Mikuláš nie je ale iba odrazovým mostíkom pre pešie túry či lyžovanie. Pozrime sa spoločne na jeho bohatú históriu i dnešnú podobu.
Starodávne dejiny
V Liptovskej kotline sa ľudia združovali odnepamäti a dokladajú to archeologické nálezy. Tzv. lužická kultúra tu po sebe zanechala veľké množstvo bronzových nástrojov, avšak tiež zvyšky hradísk či pohrebísk. Tieto výrobky a miesta sú svedkami viac než tisíc rokov lužického osídlenia. Dlho tu pobývali tiež Kelti. Trvalé osídlenie v oblasti však nastalo až v 9. storočí n. l., kedy sa sem prisťahovali slovanské kmene, najskôr v rámci rozširovaniu vplyvu Veľkomoravskej ríše.
Vznik mesta
Prvá zmienka o meste, ktoré najskôr nieslo názov Svätý Mikuláš, pochádza z roku 1286 z listiny uhorského kráľa Ladislava IV. Možno usudzovať, že obec existovala už pred touto zmienkou. Kráľ v nej tiež povyšuje do šľachtického stavu istého Mikuláša a Ondreja, predkov rodu Pongrácovcov. Tento pôvodne český rod rytierov hrá v histórii mesta významnú rolu a zaslúžil sa o jeho prerod z osady v okolí kostola sv. Mikuláša na kvitnúce stredoveké mesto.
Administratívne sídlo a miesto súdu Jánošíka
Od polovice 17. storočia sa zo Svätého Mikuláša stalo lokálne administratívne centrum, kde boli konané najrôznejšie zasadania a súdne konania. Súdený tu bol i veľmi dobre známy zbojník Juraj Jánošík a jeho verný priateľ Tomáš Uhorčík. Súd sa podľa záznamov konal 17. marca 1712 a obaja slávni zbojníci tu boli tiež popravení.
Veľký prínos židovskej komunity
Od roku 1720 začali do Svätého Mikuláša prichádzať židovskí emigranti z Moravy, ktorí sa sťahovali kvôli diskriminačným zákonom. Samuel Pongrác, miestny šľachtic, vzal židovských prisťahovalcov pod svoju ochranu a dal im k dispozícii niekoľko domov priamo na námestí mesta. Vplyv židovských obyvateľov bol pre mesto veľmi pozitívny a pomohol v rozvoji obchodu. V roku 1865 sa starostom vtedy už Liptovského Mikuláša stal Izák Diener ako prvý žid na tejto pozícii v celom Uhorsku.
Tak ako inde v Európe, i tu bol koniec prítomnosti židovského obyvateľstva tragický. Počas druhej svetovej vojny väčšinu z nich odvliekli nacisti do koncentračných táborov, odkiaľ sa vrátilo iba minimum liptovských obyvateľov.
Dnešné centrum kultúry a relaxácie
Dnešný Liptovský Mikuláš žije bohatým kultúrnym a zábavným životom. Nájdeme tu niekoľko nákupných centier, výborné reštaurácie i cukrárne. Vrcholom kultúrnej sezóny je každoročná prehliadka amatérskych divadelných zborov z celého Slovenska nazvaná Belopotockého Mikuláš. Pravidelne sa tu tiež organizujú jarmoky, kde si ľudia môžu kúpiť tradičné ľudové remeselné výrobky.
Šimon Mauer
